Odstupy stavieb
04.03.2015

Odstupy stavieb

Vzájomné odstupy stavieb upravuje § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Odstupy stavieb musia spĺňať podmienky výstavby vyplývajúce z požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, veterinárnych, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania.

Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami:

Pre umiestňovanie rodinných domov, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor, sú kritériá pre odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami upravené v § 6 ods. 2 až 4 vyhlášky.

Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov, pričom vzdialenosť rodinného domu od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre. V takomto prípade môžu byť v protiľahlých častiach stien rodinných domov umiestnené okná obytných miestností.

Avšak aj pri dodržaní 7 metrovej odstupovej vzdialenosti môžu špecifické vlastnosti pozemku, resp. charakter stavby (výška) vytvárať situáciu, kedy je potrebné odstrániť pochybnosti týkajúce sa umiestnenia stavby odborným posúdením - najčastejšie z hľadiska svetlo-technického osvetlenia a preslnenia obytných miestností (svetlo-technický posudok).

Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Stiesnené územné podmienky:

Ustanovenie § 6 ods. 4 a 5 možno aplikovať iba v stiesnených podmienkach, ktoré je potrebné konkretizovať v závislosti na vyhodnotení predpokladov danej lokality a vlastností stavebného pozemku. Stiesnené pomery môžu vyplývať napríklad z nevhodnej polohy alebo tvaru pozemku, veľkosti, základových pomerov, terénu, jeho sklonu a orientácie k svetovým stranám, ďalej je potrebné skúmať vplyv už existujúcej zástavby na okolitých pozemkoch, prípadne je potrebné vziať do úvahy existujúce ochranné pásma alebo iné obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov.

V stiesnených územných podmienkach možno teda podľa ods. 4 vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 metre, za predpokladu, že v žiadnej z protiľahlých stien nie sú okná obytných miestností. V takomto prípade sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov, t.j. vzdialenosť od spoločných hraníc pozemkov môže byť nižšia ako 2 metre.

Iné riešenia:

Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú vyššie uvedené (t.j. 7 metrov, resp. 4 metre), možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti, t.j. požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, veterinárnych, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania tak ako je uvedené v § 6 ods. 1 vyhlášky, alebo ich možno určiť podľa územného plánu zóny.

Najbežnejšie prípady kedy je možné aplikovať uvedený postu sú napríklad umiestňovanie stavieb v stavebných medzerách existujúcej zástavby, alebo pri zmenách stavieb (prístavby, nadstavby), pričom takéto umiestnenie stavieb je podmienené vypracovaním príslušných technických posudkov - posúdenie osvetlenia a preslnenia obytných priestorov, posúdenie z hľadiska požiarnej ochrany, posúdenie hluku, zápachu, alebo prašnosti a pod. Požiadavky na vypracovanie posudkov zvyčajne vychádzajú zo stanovísk príslušných orgánov štátnej správy resp. z požiadaviek príslušného stavebného úradu.

Vzdialenosť priečelia budovy od komunikácie:

Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

Na záver uvádzam, že v súlade s § 6 ods. 7 vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 metra od steny, napríklad balkón, terasa, rímsa, strieška, prístrešok a podobne.

Vypracoval:
Mgr. Róbert Podhorský, REALITY MOVE, s.r.o.